História homeopatie na Slovensku

Mnohí ľudia sa nazdávajú, že homeopatia je nejakým prúdom New Age. Nevedia, že nejde o žiadny módny výstrelok ani komerčný produkt. Je to liečebná metóda, ktorá má svoju históriu, metodiku, systém vzdelávania, odborníkov a vyše 200 rokov liečebných výsledkov v rôznych krajinách sveta. V niektorých štátoch má svoje pevné miesto aj v národnom zdravotnom systéme.

V roku 1846 bola založená Rakúska homeopatická lekárska asociácia. V zozname členov z roku 1862 sa spomínajú dvaja lekári s praxou v Bratislave: Dr. Anton Eduard Nehrer a Dr. Ábrahám von Szontágh (1830 – 1902). Dr. Szontágh bol dokonca v Bratislave osobným lekárom grófa Zičiho..     Priekopníkom homeopatie na území dnešného Slovenska bol Dr. Jozef Attomyr (1807 – 1856), ktorý udržiaval kontakty aj s Hahnemannom. S homeopatiou sa zoznámil v roku 1825 cez veľké liečebné úspechy rakúskeho vojenského lekára Dr. Müllera.  V roku 1832 sa Attomyr stal osobným lekárom grófa Čákyho, ktorého sprevádzal na jeho cestách.

Okolo roku 1860 bola Bratislava baštou homeopatie. Práve v tomto čase tu samostatne pôsobilo 8 homeopatických lekárov: Dr. Franz Cservinka, Dr. Ritter von Koch, Dr. Nehrer, Dr. Sigmann, Dr. Streibig, Dr. von Szontágh a chirurgovia Setéth a Weißweiler. Mená týchto lekárov sa spomínajú aj v archívnych dokumentoch iných slovenských miest.     Na východe Slovenska, konkrétne v Košiciach, taktiež pracovali homeopatickí lekári, konkrétne Dr. Dávid Kain (1821 – 1890), ktorý sa tu usadil v roku 1850 a v roku 1866 bol po úspechoch pri liečbe cholery menovaný za čestného úradného lekára mesta Košice, a Dr. Felix Parcher. V Košiciach existovala okolo roku 1894 homeopatická lekáreň „Zum Auge Gottes“ (U Božieho oka), zrejme jediná svojho druhu.     Homeopatia však nebola len liečbou veľkých miest, ale praktizovali ju aj liečitelia v malých mestách a na vidieku, pričom išlo najmä o evanjelických farárov.  Dôkazom je pasáž z knihy Jozef Miloslav Hurban autora Miroslava Hvožďara (Tranoscius, 2008), kde sa v kapitole Otec uvádza:     „Popri chudobe bola Hurbanova rodina často navštevovaná i nemocami. Samotného Hurbana posledných 15 rokov života trápili priedušky, zimnice a záduch, hlavne v zimných mesiacoch. S obľubou používal homeopatickú liečbu. Dňa 30. marca 1875 napísal o tom do Trenčianskych Stankoviec známemu ľudovému liečiteľovi, farárovi Štefanovi Križanovi: ,Homeopatia je hodná, aby ju každý kňaz kultivoval. Ja som už nejednomu pomohol a dom môj je celý len mnou liečený a to najzdarnejším prospechom. Od mendíka počnúc až po kravu a psa.‘“  Spomínaný Štefan Križan-Žiranský (1826 – 1894) bol evanjelický duchovný v Trenčianskych Stankovciach a národovec, o ktorom sa v obecných prameňoch píše: „Dobrý vzťah k drobnému slovenskému ľudu prejavil aj ako ľudový lekár – homeopat… Liečil bezplatne, čím si získal úctu a obdiv širokého okolia. Vo svojej liečiteľskej disciplíne udržiaval živé kontakty s nemeckými homeopatmi.“ Dnes má v Trenčianskych Stankovciach dokonca na fare pamätnú tabuľu, na ktorej sa spomína aj samotný fakt, že bol homeopatom

Počas komunistickej éry bola homeopatia z ideologických dôvodov zakázaná a alopatická medicína sa stala jedinou možnosťou liečby. Až po revolúcii v roku 1989 prišlo jej znovuzrodenie. …

Potrebujete sa poradiť?
Kontaktujte nás