Telefonicky ma žiadala o pomoc matka 21 r. dcéry. Hlas v telefóne bol naliehavý. „Príďte prosím čo najskôr, nevieme si dať s dcérou rady. Začalo to tým, že sa bála ísť výťahom. Neskôr mala strach zostať sama doma a teraz sa bojí cestovať v dopravných prostriedkoch. Preto my nemôžme prísť za vami.“ Navštívila som ich. Dozvedela som sa, že má veľký strach aj z výšok a že má malú sebadôveru. „Ona taká nebývala .Teraz je plachá, utiahnutá, smutná. Pred tým jej bol plný dom. Jej priateľky sa k nej zliezali ako včely na med. Bolo to naše slniečko“. Líčila mi prípad mama.
Začala som pátrať po pôvode tejto zmeny. Nikdy predtým nebývala chorá. Iba keď mala 15 r. sa stalo, že dlhšie trvala menštruácia. Navštívili gynekológa, ktorý jej predpísal ako prevenciu hormonálnu antikoncepciu. Túto brala 5 rokov .Prebiehajúce povahové zmeny rodičia nechápali. V praxi som však už riešila nejeden takýto problém. Ak sa zasahuje do endokrinného systému, môže sa stať, že následné patologické zmeny nastanú v rovine hlbšej, ktorou je srdcovo-cievna sústava, alebo centrálna nervová sústava. Jej sa objavili fóbie, depresie, charakterové zmeny. Stáva sa to väčšinou v prípadoch, kde sa v rodinnej anamnéze vyskytujú zhubné ochorenia.
Po akútnom zásahu homeopatickým liekom nasledoval ešte liek globálny, tzv. konštitučný. Po roku bola v pôvodnej psychickej pohode a veselo cestovala autobusmi, vozila sa výťahmi a opäť sa tešila zo života v kruhu priateliek. Samozrejme som žiadala vyvarovať sa v budúcnosti hormonálnej antikoncepcie. Odporučila som neinvazívnu, netoxickú náhradu, v prípade, že sa pre ňu rozhodne.