V časopise Plus 7 dní som odpovedala na otázky redakcie.V elektronickej podobe moje odpovede neboli zaznamenané preto k zverejnenému zmeniu pridávam aj pôvodné odpovede čiastočne použité v tlači.
Homeopatia
30.01.2009
„Keď sa pred polstoročím objavili antibiotiká, v priebehu desaťročia sa ľudský život predĺžil o desať rokov. Vďaka vynájdeniu psychofarmák sa zmenil charakter psychiatrických zariadení. Takpovediac z väzníc sa stali otvorené oddelenia. Prišla homeopatia a zmenil sa ľudský život? Predĺžil sa, zlepšila sa jeho kvalita? Musím byť skeptický: nestalo sa celkom nič. Okrem toho, že homeopatické firmy zarábajú,“ hovorí prof. MUDr. Pavel Švec, DrSc., z Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave.
Zabránil toxikácii:
Homeopatia sa stala na Slovensku hitom v deväťdesiatych rokoch. Po páde komunizmu ponúkla celkom nový pohľad na človeka, jeho zdravie i neduhy. Dodnes má svojich verných, ktorí sa vraj o jej účinkoch presvedčili na vlastnej koži, ale aj odporcov. Nielen z radov lekárov a farmaceutov, ale hlavne tých, ktorí do nej márne vkladali nádeje.
Základné pravidlo homeopatie - Similia similibus curentur, podobné sa lieči podobným - formuloval v roku 1796 nemecký lekár Samuel Hahnemann. „Predovšetkým si treba uvedomiť, že homeopatia bola definovaná ako liečebná metóda pred dvesto rokmi. V tom čase bol priemerný ľudský vek veľmi nízky. Ľudia umierali na infekčné choroby, bola veľmi vysoká perinatálna úmrtnosť, ale najdôležitejšie bolo to, že sa liečilo prípravkami, ktoré boli vo všeobecnosti veľmi toxické. Išlo o rastlinné produkty, anorganické soli, napríklad soli ortuti. Liečba bola často na hrane - či prežijeme ochorenie alebo toxické účinky látok, ktoré sa používali,“ vysvetľuje pozadie vzniku dnes pomerne obľúbenej liečebnej metódy P. Švec. „Vtedy prišiel doktor Hahnemann s myšlienkou zrieďovať tieto toxické látky a podávať ich v nízkych koncentráciách. Vsunul do toho ešte ďalšiu myšlienku, ktorá bola na tie časy veľmi avantgardná, že bude používať v nízkych dávkach látky, ktoré vyvolávajú príznaky, aké má samotná choroba,“ dodáva.
Komplexný pohľad:
Hahnemann ako zástanca „vitalizmu“ vyslovil názor, že základom úspešného liečenia je posilňovať životnú silu. „Pochopiteľne, z viacerých dôvodov, ako je spontánne hojenie poranení či schopnosť organizmu prekonať ochorenie, sa mu v niektorých prípadoch darilo. V podstate tým, že používal veľmi zriedené lieky, odstránil úmrtia, ktoré vyplývali z toxického poškodenia organizmu. A to bol základ jeho úspechu - napriek tomu, že táto liečba nemá z dnešného pohľadu vedecké pozadie,“ priznáva P. Švec.
Sporné princípy:
Kritici homeopatie poukazujú na viaceré sporné momenty tejto metódy. Jedným z nich je pretrepávanie, teda fyzický pohyb tekutiny, v ktorej sa liečivá rozpustia a riedia. „Pohyb molekúl vody môže vyvolávať určité fyzikálne aktivity a iónové náboje, ale život iónov je príliš krátky - zlomky minisekúnd. Takže môžeme pretrepávať, koľko chceme, len čo to zastavíme, nastane pokoj. Homeopati hovoria o stope, akomsi odkaze v molekule vody. Stopa však môže byť len v pevnej forme tejto tekutiny, napríklad ako odtlačok nôh v snehu. Z fyzikálneho hľadiska dnešnej vedy sa v tekutom stave nezachová,“ vysvetľuje lekár a farmakológ.
Pochybnosti o účinnosti vyvolávajú aj nízke dávky liečiv a pomery riedenia v homeopatikách. „Princíp, že čím menšie budú koncentrácie, tým bude liečivo účinnejšie, znamená to isté, ako keby ste povedali, že čím zriedenejší sirup použijete na koláč, tým bude sladší. Prečo sa potenciujú iba priaznivé a nie aj negatívne účinky? A navyše, v prípade homeopatie nejde o riedenie jedna k jednej ani jedna k stotisíckrát, ale miliardy a viackrát,“ pripomína.
Keďže homeopatia stanovuje spôsob liečenia podľa prejavov, aké človek terapeutovi opíše, môže dôjsť aj k rôznym omylom. „Symptomatológia ochorení býva niekedy podobná, ako to môže byť v prípade dýchavičnosti. Pri astme bronchiale dôjde ku kontrakcii a zahlieneniu priedušiek a pri astme cardiale zlyháva srdce a pľúca sa zavodnia, lebo srdce nezvláda žilný návrat. Môžeme na takéto dve rozdielne veci použiť rovnaký liek?“ pýta sa lekár.
Neublíži, nepomôže:
Dobrá správa pre tých, ktorí vidia v homeopatii mágiu a v homeopatikách prostriedky na manipulovanie ľudského vedomia, je, že tieto prípravky nemajú žiadne nežiaduce účinky. Podľa mnohých lekárov aj farmaceutov a farmakológov sú také zriedené, že neublížia. Ohroziť však môžu tým, že choroba nebude liečená. Preto by sa touto metódou mali zaoberať odborníci, ktorí nič nepodcenia a nezanedbajú.
„Predpokladá sa, že lekár homeopat pacienta vyšetrí a ak ide o ochorenie, ktoré si vyžaduje skutočnú liečbu, tak ju aj dostane. Ak príde k lekárovi hypochondrický pacient a nemá mu čo dať, tak mu môže odporučiť homeopatikum s príslušnou šamaniádou, ktorá k tomu patrí. Lebo je rozdiel medzi štandardným a homeopatickým vyšetrením, pri ktorom sa lekár pýta na množstvo vecí a pôsobí na jeho psychiku, čím podčiarkuje psychologický moment podania lieku. Ide o takzvaný placebo účinok. Ak dáte trom ľuďom, ktorí majú bežné bolenie hlavy, lentilku, tak najmenej jedného prestane hlava bolieť. Je všeobecne známe, že často v liečbe zohráva dôležitú úlohu práve prístup lekára k pacientovi a samotný rozhovor.“
Všetci sme smrteľní:
Lekári netaja, že sa vo svojej praxi stretávajú s chorobami, s ktorými si nevedia rady. „Homeopati hovoria, že ich liečivá nepôsobia na materiálnej úrovni, ale na druhej strane tvrdia, že majú účinok na imunitný systém. Ak to tak je, tak dokážme, čo v tom imunitnom systéme homeopatikum robí: aktivuje imunokompetentné bunky? Veď by bol nezmysel, ak by homeopatiká skutočne pôsobili, aby sme boli proti nim - veď by sme boli sami proti sebe. Vedecká medicína nie je biznis. Keby to fungovalo, prečo by sme to nevyužívali a nechceli ľuďom pomôcť?“ pýta sa P. Švec.
„Problém je opačný - nedávajme ľuďom niečo, čo im nepomôže a umožní, aby sa choroba rozbehla a ľudí poškodila. Je iné užívať homeopatikum, keď má niekto nádchu. Ale bola snaha týmto spôsobom liečiť nádorovú chorobu! Teda pacientovi by sa nič účinné nepodalo, nádor by ďalej rástol a chorý by bol odsúdený na smrť. Ak je diagnóza stanovená dostatočne včas, môžeme operovať, podávať chemoterapiu a predĺžiť život. Samozrejme, všetci sme smrteľní, nemôžeme žiť donekonečna, ale dnes už vieme výrazne predĺžiť život účinnými liekmi.“
MONIKA MIKULCOVÁ
Otázka 1. Čim sa líši homeopatia od klasickej medicíny?
Homeopatia – má slovný základ v slove homeo /podobný-e / a pathos / trpiaci /.
V homeopatii platí zásada , podobné sa lieči podobným / similia similibus curantur /. T.j., aké symptómy dokáže liek vyvolať u zdravého, také lieči u chorého. Jednoduchším vyjadrením je, že sa podáva na tú istú chorobu ten istý liek.
Alopatia - konvenčná medicína , má slovný základ v slove allos , t.j. iný. Podáva na chorobu protiliek. To jest, potláča sa symptóm choroby. Výsledkom je, že príčina, prečo symptóm v tele vznikol zostáva a naďalej sa v organizme rozvíja.
Klasická homeopatia vníma človeka ako bytosť s hmotným telom, dušou a mysľou, fungujúcimi vo vzájomnej súčinnosti. Lieči človeka ako celok. Keďže sa zaujíma hlavne o psychický pôvod ochorenia, je liečbou príčinnou - casuistickou, nie dôsledkovou – symptomatologickou , ako je to u alopatie. Verejnosti býva často prezentovaná ako liečba alternatívna, či doplnková k alopatii. Je to mystifikácia, keďže je to práve homeopatia, ktorá svojím holistickým, celostným prístupom dokáže vyliečiť i choroby alopatiou označené za chronické, či nevyliečiteľné. Sú nimi napr. psoriáza, astma, alergia, neplodnosť, diabetes...
Najprecíznejšie túto odlišnosť klasickej homeopatie od alopatie vyjadril na prelome18. a 19. storočia zakladateľ homeopatie Samuel Hahnemann , citát :
"Alopatia / štandardná medicína / . . . nesprávne považuje neduh lokalizovaný na vonkajších častiach tela len za miestnu chorobu, existujúcu samostatne, nahovárajúc si, že ju vyhojila, ak ju zapudila / potlačila / vonkajšími prostriedkami. Tým však len prinúti vnútorný neduh k tomu, aby sa ešte horšie prejavil na nejakej ušľachtilejšej a dôležitejšej časti organizmu. Alopatia útočí na organizmus dlhodobo veľkými, často rýchlo po sebe opakovanými dávkami silných liekov, ktorých nezriedka vážne účinky nepozná a ktoré ešte zakryje zmiešaním väčšieho množstva takýchto neznámych substancií v jednom lekárskom predpise. Tým organizmu privodí nové, zčasti dosiaľ nevyliečiteľné nemoci. V snahe zavďačiť sa nemocnému, pracuje s potlačujúcimi a zakrývajúcimi / paliatívnymi / prostriedkami, avšak príčinu týchto potiaží /nemoc samu / len ešte zhorší a posilní. "
Otázka 2. Niektoríi kritici (odborníci) tvrdia, že obsah účinnych látok je v
homeopatických prípravkoch taky mizivý, že vlastne nemôže byť účinný.
Ako si teda vysvetľujete pôsobenie homeopatík?
Obsah účinných látok a ich chemické zloženie sú súčasťou popisu alopatických liekov.
Vzhľadom na diametrálne odlišné zameranie liečby klasickou homeopatiou nemá zmysel zaoberať sa týmito parametrami. Homeopatické lieky nie sú chemicky účinné látky ale svojho druhu „nosiče“ informácie pre aktiváciu nášho imunitného systému. Aj keď to z pohľadu fyziky alebo chémie vyznie nelogicky ale v homeopatických liekoch sa „sila“ informácie dosahuje ich riedením. Cím vyššie riedenie, tým hlbší účinok. Nie „silnejší“, ale práve hlbší. Hlbší z pohľadu toho, že zasahuje nielen našu fyzickú, ale hlavne spirituálnu sféru. A keď už som použila porovnanie s fyzikou, tak je namieste uviesť, že aj súčasná fyzika pracuje pojmami a javmi ktoré nevie zmerať alebo „ohmatať“. Ako chcete kvantitatívne popísať časopriestor alebo „čiernu dieru“? Keby sa na výskum mechanizmu účinku homeopatických liekov vynakladalo toľko prostriedkov, ako na súčasný farmaceutický priemysel , tak by táto otázka dávno bola pre všetkých / aj tých neveriacich/ uspokojivo zodpovedaná.
Otázka 3. Mžzete zo svojej praxe povedať, na ktoré neduhy, choroby homeopatia najviac účinkuje a kedy naopak už nemá silu poraziť ochorenie?
Čiastočne som na túto otázku odpovedala v prvej odpovedi. Na doplnenie ale musím uviesť motto ktorým sa riadil zakladateľ klasickej homeopatie a ktoré je aj mottom každého, kto lieči klasickou homeopatiou:“ Neliečme chorobu, ale človeka. Jeho choroba začína v mysli.“ Ale aby som zodpovedala na vašu otázku aj v praktickej rovine musím konštatovať , že aj možnosti homeopatie zodpovedajú jej súčasnej úrovni a nie je všemocná .
Otázka 4. Mnohí považujú homeopatickú liečbu za placebo - pacientovi vraj neraz pomôže len to, že verí, že sa lieči. Čo si o tom myslite?
Viera v úspešnosť liečby nie je predpokladom účinku homeopatického lieku, ale predpokladom úspešnosti akejkoľvek liečby. Nielen homeopatickej .Je všeobecne známe , že k najprominentnejším pacientom využívajúcich metódu liečby klasickou homeopatiou patrí anglická kráľovská rodina .Určite aj vďaka nedávnej návšteve sa mnohí presvedčili o jej výnimočnej vitalite a bystrej mysli. Aj kráľovná matka, ktorá sa dožila v zdraví vysokého veku, bola jednoznačným dôkazom toho, že prítomnosť homeopata na kráľovskom dvore bola a je opodstatnená a určite nepôsobila len pre podávanie placeba. Najlepšie ale vašu otázku zodpoviem tým, čo mám mnoho krát overené vlastnou skúsenosťou. Najlepší účinok liečby dosahujem u malých detí . Ďalšie dôkazy poskytujú úspechy homeopatickej liečby u veterinárov , kde ani najväčší skeptik nepresvedčí zvieracieho pacienta o účinnosti placebo efektu.
Otázka 5. Ako prebieha a koľko stoíi návsteva a liečba u homeopata?
Na počiatku liečby je potrebné absolvovať tzv. homeopatické interview, ktoré predstavuje osobné stretnutie a vzájomný dialóg. Klasický homeopat počúvaním pacientových potiaží a kladením vhodne zvolených otázok pátra po psychickej príčine ochorenia. Bývajú ňou emočné šoky, traumy, stresy, zážitky, naše postoje, či správanie z minulosti, ktoré spôsobili nemoc. Cieľom interview je vytvorenie obrazu pacienta z pohľadu jeho povahových, návykových a zdravotných osobitostí. Dôležitosť sa kladie na osobný kontakt, pri ktorom si homeopat vytvára názor aj na základe mimiky, motoriky a iných pre pacienta samozrejmých prejavov. V našom imunitnom systéme je uložená informácia o všetkých chorobách, ktoré neboli vyliečené vlastnými schopnosťami organizmu a miesto nich bol použitý alopatický / bežne zaužívaný/, či iný symptomatologický liek / liek na príznak /. Homeopat podaním len jedinej dávky lieku spôsobom, ktorý možno prirovnať k vakcinácii, či očkovaniu, naštartuje imunitný systém k vytvoreniu protilátok .Týmto sa vyprovokujú samoliečiace pochody v organizme. Liečba, keďže je globálna a lieči súhrn príznakov v mentálnej, emočnej a orgánovej sfére človeka, postupuje od najdôležitejších orgánov, k menej dôležitým. Choroba sa presúva z jadra osobnosti smerom na povrch, aj za cenu krátkodobého zhoršenia fyzických symptómov. Tieto sa nakoniec tiež vyliečia. Čas liečenia závisí od hĺbky patológie, do ktorej sa organizmus dostal.
Pacienti neraz nesprávne vyhodnocujú pozitívne prebiehajúcu ozdravnú reakciu. Neraz opomenú , že sa liečia komplexne. V procese uzdravovania sa môžu objaviť symptómy staré, alebo dávno zabudnuté. Taktiež ich symptómy sa liečia v opačnom poradí, ako sa objavili. Ten posledný sa lieči najskôr. Každého na to upozorňujeme, avšak zo zábudlivosti, či z nepochopenia často krát zavrhnú homeopata, alebo vysoko efektívnu liečbu prebiehajúcu v ich prospech. Účelom liečby je očistenie pacienta, vykorenenie konštitučnej nemoci z jadra osobnosti smerom na povrch, odstránenie zmätku v riadiacom centre a tým i na všetkých ostatných úrovniach.
Pretože homeopatická liečba na rozdiel od niektorých krajín EÚ u nás nie je inštitucionalizovaná, nie je teda ani hradená zo zdravotného poistenia. Neexistuje ani známy bodovací systém, preto cena liečby býva stanovená podľa závažnosti problémov a hľbky patológie a každý pacient si ju s homeopatom musí dohodnúť osobne.