Poruchy správania u detí  a homeopatia,  2.prípad

      „Trápi ma 2-j ročný syn“. Vyznala sa mi matka v telefóne a pokračovala : „ Od narodenia je zlý. Som nervózna, nahnevaná, aj ho udriem. Mrzí ma to. Má staršieho brata a ten taký nebol. Tento už ako bábätko stále vrešťal aj 2 hod. a mal všetko. Plakával, nechcel sa dať obliecť, ani prebaliť. Musela som ho pridržať zaľahnutého. Pľuje, kope, sáče, vreští. Kopne do ľudí, cápe otca, mňa. Ničí hračky, deštruuje aj veci v domácnosti. Od malička vraví na všetko –„ Nie“ ! Som z toho nešťastná. Neviem rozlíšiť, či treba liečiť mňa, alebo syna.“

      Matky často prichádzajú s pocitmi viny. Myslia si, že zlyhávajú vo výchove. Kde sa v kojencovi berie vzdorovitosť? Skúmala som prenatálne obdobie. Matka bola v pohode, bola na MD so starším synom. Jednoznačne šlo v tomto prípade o genetickú záťaž. Klasický homeopat nelieči dôsledok, ale príčinu ochorenia. Doporučila  som liek, ktorý zabránil, odstránil tieto nežiadúce vplyvy. O 2 mes. pri kontrole sa už matka vyjadrovala takto : „Už aj počúva, nekope, nebije,  dá sa obliecť, nakŕmiť. Kopne síce do papuče, ale nám okolo už  nerobí  zle.“

Pokrok bol zjavný. Ešte jedno zvýšenie dávky chlapčeka zharmonizovalo, vyliečilo. Matka si aspoň potvrdila, že to nebola ona, koho bolo treba liečiť. Veľmi sa jej uľavilo, aj celej blízkej rodine, ktorá bola mimochodom k takejto liečbe skeptická a z nevedomosti ju odmietali.